T-rex

Vedci si samozrejme všimli robustnú stavby lebky tyrannosaura už veľmi dávno. Oproti lebkám iných teropodov, a to i väčších, ako bol tento „kráľ dinosaurov“ (Giganotosaurus, Spinosaurus) bola lebka tyrannosaura omnoho mohutnejšia a kompaktnejšia, stavaná na zvládnutie obrovského fyzického tlaku a ťahu. Mnoho krát je to dávané do súvislosti s nebezpečnou korisťou, ktorú lovili – rohatými dinosaurami.

Nech je to ako je , tyrannosauria lebka je malým zázrakom prírody. Sila jeho zovretia tlamy bola pokladaná za enormnú aj skôr, dnes ale vieme, že musela byť naozaj príšerná. Dr. Eric Snively z Univerzity v Alberte popisuje, jak podľa neho stavba nosných kostí umožnila lebke tyrannosaura stať sa „zoologickou superzbraňou“. Podľa Snivelyho sú spojené nosné kosti unikátnym znakom tyrannosauridov, adaptácie, ktorá zabezpečuje pevnosť a kompaktnosť lebky pri trhaní koristi. Sila vyvíjaná čeľusťami vzhľadom na mohutné svalové úpony musela byť taká veľká, že by sa kosti lebky samotného predátora mohli poškodiť alebo zlomiť (to dokazujú aj nálezy ulomených zubov týchto teropodov priamo vo fosíliách koristí). Sila zovretia čeľustí tyrannosaura bola s istotou väčšia než u obrích karcharodontosauridov či spinosaura, bola teda skutočne ohromná aj na jednotku plochy. Zjednodušene možno povedať, že tento dravec dokázal zaboriť svoje úctyhodné zuby (dlhé až 30 cm!) hlbšia do tela koristi.